Ůpolové športy, krav maga a pohľad do histórie bojového tréningu

dec 29, 2019 | Blog

pohľad do histórie úpolov, športovej prípravy a spojitosť s Krav Maga.

Ůpolové športy, krav maga a pohľad do histórie bojového tréningu

V spoločnosti čoraz viacej rezonuje pojem násilie, násilný trestný čin a na povrch sa dostávajú názory o možnostiach bránenia sa, potlačenia alebo prekonania násilia a násilného trestného činu, t.j.  sebaobrana. Z tohoto dôvodu nás v NKMC kontaktovala väčšina našich členov, ktorý mali záujem o krav maga výcvik.

Vo väčšine názorov ohľadom sebaobrany  sa stretávame s pojmom bojový šport, kontaktný šport, bojové umenie, ale v konečnom dôsledku su to všetko úpoly. 

Ůpoly môžeme deliť na športové úpoly a sebaobranné úpoly. Systém Krav Maga môžeme s kľudným svedomím pripradiť ku sebaobranným úpolom, hoci športová príprava v nám nie je cudzia. Obsahom výuky krav maga v NKMC je technická, taktická, kondičná príprava a to všetko so zameraním na obranyschopnosť každého jednotlivca, ktorý sa rozhodne u nás trénovať. 

Vďaka konfrontácii s realitou ( riaditeľ KMG a majiteľ NKMC Branislav Križák – dlhoročný inštruktor policajných zložiek v oblasti streleckej a fyzickej prípravy, člen tímu protiteroristickej jednotky SR, titul PaedDr. na FTVŠ UK, odbor trénerstvo úpolových športov )  a športovou praxou sa tieto prvky prípravy v NKMC neustále skvalitňujú a snažíme sa o neustálu implementáciu  nových poznatkov do telesnej prípravy našich členov. Našim cieľom nie je len bojovať, ale je to samotá zmena životného štýlu, osvojenie si základov fyzického a športového tréningu a týmto ovplyvniť kvalitu svojho života.  

Z pohľadu nastolenej problematiky sebaobrany,  nejestvuje reálna šanca odhadnúť kedy sa človek dostane do sebaobrannej situácie. Nevieme teda určiť, dátum a čas, ako je to v športových úpoloch, kde sú jasné pravidlá, váhové kategórie a veľa krát aj jasný súper a samozrejme myšlienka fair play. 

Z tohoto dôvodu sa v krav maga tréningu môžeme venovať len dlhodobej príprave všeobecného zamerania, ktorá ale musí byť schopná nabúravať všetky funkčné fyzické stropy každého jednotlivca.  Toto všetko samozrejme nie je možné v jednom, alebo dvoch tréningoch za týždeň. Je to životný štýl a potreba ovládania vlastného tela, zlepšovania fyzických predpokladov, silových potrieb. Len komplexnou prípravou dosiahneme zlepšovanie či už fyzické, alebo psychické.  Toto všetko bolo pochopené už dávno pred nami. 

Z historického hľadiska sa úpoly ako šport, alebo ako sebaobrana a boj, vyskytovali už v stredoveku, čo nám dokazuje napr. tzv. rytiersky ideál, kde môžeme vidieť  nutnosť telesnej prípravy, ktorá pri nedostatočnom rozvinutí bola tvrdo trestaná v rytierskych zápasoch, turnajoch alebo v bojových stretoch, čo bolo už najvyššia forma dokazovania si pripravenosti, sily a bojovej vyzretosti. 

V tej dobe bola spoločnosť delená na tri prúdy

  • oratores ( tí ktorí sa modlia, tzv. duchovenstvo)
  • bellatores (tí ktorí bojujú)
  • laboratores (tí ktorí pracujú) 

Spoločenské skupiny mali rozdelené svoje úlohy z čoho rezultujú špecifické potreby prípravy. 

Z nášho pohľadu je pre nás zaujímavá príprava tých, ktorí bojujú (bellatores). Nehovoríme samozrejme o povinnosti vlastniť koňa, ovládať meč a kópiu a nosiť brnenie. 

Skôr máme na mysli bojového ducha, telesnú prípravu, ktorú uvedení bojovníci museli absolvovať a ktorá bola ich spôsobom života od začiatku až po koniec. Rytier začínal ako páža kedy behal, hádzal kameňom, zápasil, plával. Neskôr strieľal z luku, hádzal oštepom, nožom. Po 14 roku veku sa príprava začala uberať na skutočný boj,  na vojnu. Z pážaťa sa stal panoš. Výcvik bol tvrdší a schopnosti a zručnosti boli konfrontované v súbojoch s inými panošmi. Súboje boli športového charakteru, aby sa nezranili, ale zároveň aby ukázali svoju pripravenosť a bojovnosť. Naučili sa vynikať v zápasení, šerme, lukostreľbe.  Pri pasovaní na rytiera  vo veku 21 rokov, dostal panoš vlastný meč ako symbol a privilegovanú zbraň rytiera. 

Vojenské operácie sa z hľadiska využitia úpolových aktivít veľmi odlišovali od cvičných súbojov turnajov a hier. Tu môžeme vidieť rozdiel v športových a sebaobranných, alebo bojových úpoloch. Platilo pravidlo“ nie je lepší vojak ako ten, ktorý má dar čo najviac uškodiť“. 

V boji museli byť všetky naučené zručnosti vedené maximálnou silou a presnosťou, aby ich efekt bol dokonalý a aby bol súper porazený, alebo zneškodnený, inak bol porazený sám. Musela byť vybudovaná dostatočná fyzická odolnosť, pripravenosť, telesná funkčnosť a tým pádom aj psychická odolnosť, ktorá je tak potrebná pri tréningu. 

 

Presne toto sa snažíme vštepiť našim cvičencom krav maga, snažíme sa v nich prebudiť to, čo by potrebovali pri násilnom strete a to byť rýchlejší, tvrdší a odhodlaní. Chceš sa zlepšiť, musíš na sebe pracovať. Pohni svojim telom, pohni činkou a zajtra na tom budeš lepšie.

Premeň tuk na sval, nauč sa niečo o regenerácii a aj vo vyššom veku budeš schopný obrániť seba, alebo svoju rodinu. Toto je cesta bojovníka v podmienkach 21 storočia.

Branislav Križák